Kreativita v procese výtvarného umenia
funguje ako komunikačný prostriedok
podvedomých stavov s cieľom dosiahnutia duševnej rovnováhy 

Arteterapia

 

Cieľom arteterapie nie je snaha o krásno, ale snaha o čo najprirodzenejší vstup do našich podvedomých stavov, ktoré ukrývajú dôvody našich konaní a emocionálnych prežívaní.

Už v roku 1968 výskumy funkcií hemisfér ľudského mozgu, psychobiológa Regera W. Sperryho, za ktoré dostal mimochodom Nobelovu cenu, dokázali, že ľudský mozog používa dva celkom odlišné spôsoby premýšlania a to jeden analytický, verbálny a následný a druhý vizuálny, vnímavý a paralelný.

Túto problematiku výstižne sformuloval aj prominentný vedec a neurochirurg Richard Berglanda : „Máte dva mozgy: ľavý a pravý. Dnes už vedci vedia, že ľavý mozog je verbálny a racionálny – premýšla sériovo a myšlienky triedi na čísla, písmená a slová. Pravý mozog je nonverbálny a intuitívny – premýšla vo vzoroch, obrazoch, celých veciach a nerozumie prevodom na čísla, písmená alebo slová.“

Arteterapia skrz výtvarné umenie – vizuálnu tvorivosť umožňuje prístup k subdominantnej intuitívnej a vizuálnej pravej hemisfére. Arteterapetutické výtvarné úlohy zadávajú mozgu príkazy, pri ktorých musí mozog vypnúť svoju ľavú verbálnu a racionálnu hemifséru a umožní využitie pravej hemisféry v rovine intuitívnej výpovedi.

 

 

kreativita

Pojem je odvodený od latinského slova creatio, čo v preklade znamená tvorbu. Tvorivosť nie je vopred daná vlastnosť len niektorých ľudí, ale každý človek má istý stupeň tvorivosti a tvorivosť sa dá do značnej miery rozvíjať.

Kreativita je funkciou ega
dáva životu a práci zmysel, je zdrojom hlbokého uspokojenia, a je tak aj zdrojom pozitívneho sebahodnotenia. 
S. Arieti, (1976)

Kreativita je schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a originálnym spôsobom (originalita, nová kombinácia), zmysluplne ich používať neobvyklým spôsobom (flexibilita), vidieť nové problémy tam, kde zdanlivo nie sú (senzitivita), odchyľovať sa od navyknutých schém myslenia a nepojímať nič ako pevné (premennosť) a vyvíjať z noriem vyplývajúce idey aj proti odporu prostredia (nonkonformizmus), ak sa to oplatí, nachádzať niečo nového, čo predstavuje obohatenie kultúry a spoločnosti.
E.Ullrich, (1987) 

nové (divergentné-odlišné) myslenie
Hlavná odlišnosť kreativity ako schopnosti spočíva v odlišnosti myslenia. To znamená, že jedinec rieši divergentné úlohy, ktoré nemajú jedinú správnu odpoveď na rozdiel od konvergentných úloh (napr. v matematike, fyzike), kde je možné uplatniť len jedno východisko, jeden výsledok.

Funkcia divergentného myslenia a transformačných schopností je rozhodujúca v štádiu generovania nápadov. Divergentné schopnosti v ňom poskytujú dostatok alternatívnych nápadov, transformácie sú základom flexibility pri reštrukturovaní informácií.
Guilford, (1987)

bariéry kreativity
• percepčné bariéry
• bariéry kultúry a prostredia
• emočné bariéry
• intelektové a výrazové bariéry
James L. Adams 

obrazotvornosť (fantázia) je duchovná mohutnosť, 
ktorá vytvára zmyslové obrazy telies

Tieto zmyslové obrazy nazývame predstavami. Predstavy znázorňujú veci poznané vonkajšími zmyslami. Obrazotvornosť ja odlišuje od vonkajších zmyslov tým, že z esplán môže vyvolať aj obrazy neprítomných vecí, čoho zmysly nie sú schopné.
Břetislav Kafka | Kultúra rozumu a vôle (človek budúcnosti) | 1992

vyskúšajte svoju kreativitu

Je úplne jedno koľko máte rokov. Stačí si len vybrať formu, pomocou ktorej sa chcete vyjadriť a potom už len stačí nechať vypovedať svoje podvedomie.

farba

Ste fascinovaný farbou a predstavou ako stojíte pred maliarskym plátnom v záchvate tvorivého vyjadrenia sa, či hrčou pasteliek v ruke? Nemáte vraj k tomu vzdelanie či talent? Jedinou vašou výhovorkou by mohla byť jedine farbosleposť. Maľba je intuitívne tvorenie, ktoré rešpektuje fyzikálne a chemické zákony. Skamaráťte sa s farbou, ktorá bude plniť vaše požiadavky. Zistite, prečo sa zo žltej a modrej namieša zelená, skrotením primárnych a sekundárnych farbičiek tancujúcich dookola vo farebnom spektre. 

 

priestor

Ste fascinovaný priestorom? Chceli by ste rukám darovať silu, ktorá by dokázala kus hliny či akéhokoľvek materiálu premeniť na umelecké dielo? Vyskúšajte si to a ocitnete sa tak v neopakovateľných hlbinách vlastného podvedomia, odkiaľ vyberiete tvorivú vášeň a skrz ruky ju prenesiete do chladného kusu zeme. Zdanlivo nemá hlina, vám prijatú energiu vráti a vy sa po navrátení do reálneho sveta budete kochať intuitívnou výpoveďou vášho tvorivého ducha. V každom z nás sa skrýva umelec – úprimná, tvorivá duša.

 

rytmus

Objavte rytmus, ktorý sa ako bijúce srdce prirodzene šíri naším telom. V každom z nás znie melódia, ktorá odráža emócie vibrujúce v našich telách. Neveríte? Stačí len zavrieť oči a skúsiť si napr. na kolenách vyťapkať pocit, ktorý práve prežívate.

 

pohyb

Nechajte sa voľne unášať podvedomými pohybmi svojho tela. Spravte si čas pre seba, zapnite príjemnú stimulačnú hudbičku, prípadne jemne privrite oči a pokúste sa tóny prichádzajúce do vašich uší vyjadriť vlastným telom a pohybom. Nechajte ruky, nohy, trup i hlavu nech sa slobodne vybláznia vo svojej prirodzenosti. Samozrejme v rámci priestorových a pohybových možností.

 

 

__________

 

Literatúra:
1. David Eagleman, Mozog: Váš príbeh, ISBN 978-80-566-0214-0, Bratislava: BizBook, 2017, str. 8, 10
2. Richard Bergland, The Fabric of Mind, New York: Viking Penguin, Inc, 1985, str. 1