kruh

absolútny kruh

Vnútorné presvedčenie v danú vec. Absolútne stanovisko, ktoré je reflexné, je flexibilné. Nič nie je jednoznačné, vždy je možnosť meniť pozíciu pri pozorovaní sveta i vnútra. A otázka? Kde je stred, aká je naša momentálna pozícia v usporiadaní prvkov? Čo je mikro a čo makro, v ktorej fáze vývinu sa vôbec nachádzame?

Odpoveď je v stave uvedomenia si dvoch právd. Uvedomenia si jestvovania existencie a neexistencie; a nejestvovania existencie a neexistencie. Jedno vyvracia druhé v tom istom okamihu myšlienky. Dve pravdy. Duálny svet so svojím duálnym vnímaním.

Ako rub mince. A my sa stávame stredom. Je nutné uvedomiť si svoju excentricitu. Svoj stred. Byť bodom, kde sa všetko začína, no zároveň kde všetko končí. Byť absolútnym stredom svojho poznania. Mať svoje poznanie v poznaní. A vo vnútornom videní mať zároveň videnie reflexné.

Videnie zrkadla. Svet je reflexia svetla, energia je svetlo. Odrazy svetiel, bytostí. V hmotnom zoskupení. Vlnenie a vzniknuté svetlo či teplo. Kruhovo spojená energia. Je to nekonečný kruh v absolútnom pohybe. Jeho povrch zaberá všetko. Absolútne obsiahnutie prvkov. Vedomie je zhluk vlnenia, tvorí sa z vnímania a uvedomenia, každé toto spojenie medzi nimi je v absolútnom kruhu, ktorý je všeobsiahly.

Hodnotenie vecí (udalostí prebieha v sínusoide: áno-nie), …naše momentálne vnímanie dokáže zaznamenať ešte jedno kolmé preloženie roviny a to roviny času. Rovina času je v absolútnej kolmosti na roviny vnútorného priestorového vnímania.

Vedomie určuje už samotné vnímanie reality – pozíciu akoby v neurčitku. Alebo v určitku, v závislosti od fázy, v ktorej vec hodnotíme. Ako v sínusoide, podľa stanovenej rovinnej mierky a to osi x-ovej, je to fáza, ktorou zaznamenávame dĺžku. Postavením osi y-ovej vzniká menovateľná pozícia v klade či v zápore, v usporiadaní dvoch rovín kolmých na seba. Pri rotácii týchto rovín je nutné uvedomiť si možnosť vkladania ďalších dvoch rovín, ktoré sa dajú doložiť opät kolmo. Bude to vloženie dvoch nových rovín, ktoré pri vizualizácii vytvoria optickú kružnicu a z hľadiska vnímania jednu os. Nazývame ju osou z-ovou. Pri vnímaní týchto osí musí nastať časový sek. Okamih kedy bol vnímany fakt hodnotený a tak prevedený do určitej fázy vedomia. Táto jednotka – daný okamih vnemu, je zložený z viacerých vzruchov, ktoré nemajú rovnaký časový prierez. Je to kruhový posun, teda pohyb, dôkaz absolútneho kruhu, ktorý vytvára relativitu. Obmedzenosť nášho momentálneho vnímania. Troj – prvkovosť. Trojdimenzionálne vnímanie priestoru– v troch osiach: x, y, z, ktoré sú na seba súčasne kolmé.

Toto zloženie vytvára ťažisko štvorca, ktorý je zložený z ôsmych vnútorných štvorcov. Takéto delenie nastáva v trojdimenzionálnom vnímaní. Rovnaký rozklad všetkých priestorovo vnímaných prvkov – zoskupení vlnenia – energie. Ale naše momentálne vnímanie dokáže zaznamenať ešte jedno kolmé preloženie roviny a to roviny času. Rovina času je v absolútnej kolmosti na roviny vnútorného priestorového vnímania.

Teda vnímanie je štvordimenzionálne, pre našu polohu vedomia. 

Dvoj, troj a štvor – dimenzionálny pohľad, tri pohľady vnímania vo fáze štyroch dimenzií. No opät je to súčasť absolútneho kruhu. A keďže je to absolútny kruh, prekladanie kolmej roviny je opäť možné a tak smerom ďalej dosiahne svoj počiatok. Svoj štart, bod v myslenom myslení – vnímaní. Naše vnímanie je schopné preklenúť sa aj cez ďalšie dimenzie, ale v našom myslení nedochádza k ich uvedomeniu. Teda potvrdenie večnéh kruhu, absolútnej reflexie, je dôkazom dvoch právd. Tieto pravdy vo vypovedaných myšlienkach môžu byť stredom, napríklad myšlienková jednotka vo vypovedanom slove “ale”. Teda pohľad akoby z tvoriacej pozície. Vždy vlastná poloha v relativite. Táto poloha je vždy určením len k určitému, zadanému časovému zastaveniu, ktoré je aj tak vo vnútornom kruhovom pohybe, čo vytvára relativitu, dvojtvárnosť.

Dvojtvárnosť je trojbodová. Videné fakty sú potom ďalej spracovávané podľa pozície, v ktorej boli videné. Pripomínam však, že táto dvojtvárnosť je vo vzťahu vnútorného a vonkajšieho videnia. Teda v nachádzaní stredu a tak rovnováhy – pravdy uvedomenia.

V porozumení absolútneho kruhu treba ísť cestou hľadania pravdy.

eva kubáňová .eppli

foto: zdroj – pixabay

Add a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *